Bulharsko je jednou z krajín, ktorým ruský plynárenský koncern Gazprom
od stredy 27. apríla zastavil dodávky plynu. Ďalšou je Poľsko. Dôvodom
je, že krajiny odmietli využiť mechanizmus stanovený Ruskom, na základe
ktorého by Gazprom dostal za plyn zaplatené v rubľoch. Ruský plyn sa
pritom na celkovej spotrebe suroviny v Bulharsku podieľa viac než 90 %,
uviedla agentúra Reuters.
V Sofii sa zišli predstavitelia a ministri Rumunska, Grécka, Turecka,
Severného Macedónska, Srbska, Ukrajiny, Bulharska a Azerbajdžanu, aby
rokovali o spolupráci v oblasti energetickej bezpečnosti a
diverzifikácie. Cieľom je vytvorenie regionálnej pracovnej skupiny,
ktorá by bola súčasťou platformy Európskej únie na nákup energií.
Ako povedal Nikolov, bulharská plynárenská spoločnosť Bulgargaz a grécka
energetická firma DEPA budú pracovať na nových možnostiach dodávok
plynu do regiónu. To potvrdil aj jeho grécky kolega Kostas Skrekas. Ako
uviedol, firmy sa zatiaľ dohodli na spoločných nákupoch skvapalneného
zemného plynu (LNG), čo by malo zlepšiť ich vyjednávaciu pozíciu.
Zároveň uviedol, že Grécko plánuje v blízkej dobe zdvojnásobiť
skladovaciu kapacitu svojho zatiaľ jediného LNG terminálu neďaleko Atén a
do konca budúceho roka vybudovať nový terminál pri meste Alexandrupoli
na severe krajiny.